Vinári odjakživa skúšajú nové spôsoby výroby, zrenia a skladovania vína, aby získali čo najzaujímavejší a najlepší produkt. Pôvodne sa vína skladovali v drevených sudoch rôzneho objemu, ktoré boli vyrobené predovšetkým z dubového dreva, ale niekedy aj z iného, ako je moruša alebo aj agát. Drevo sa najskôr ohýbalo parou, potom sa vymyslelo čo by to urobilo s vínom, ak budeme sudy vypaľovať rôzne dlhý čas. Vznikajú týmto spôsobom rôzne zaujímavé arómy aj vzhľadom k použitému drevu.
Barikové vína sa vyrábajú predovšetkým v menších dubových sudoch s objemom cca 225 litrov, tento objem sa ukázal ako najlepší pomer medzi povrchom suda a objemom vína. Barikové vína sa vyrábajú predovšetkým z červených vín, ale aj niektorých bielych , napr. Chardonnay, Rulandské biele, Rizling rýnsky.
Na výrobu barikových sudov sa používa predovšetkým dubové drevo – z francúzskeho, amerického alebo aj zemplínskeho duba . Pri opaľovaní dreva dochádza k termodegradácii (porušeniu teplom) jednotlivých zložiek dreva. Pri strednom opálení dochádza k rozrušeniu celulózy a hemicelulózy (stavebné polysacharidy) na jednoduchšie cukry, ktoré zodpovedajú za karamelovú príchuť vo vínach. Pri termodegradácii lignínu (ďalšia stavebná zložka dreva) sa uvoľňujú látky pripomínajúce vôňu vanilínu. Pri strednom až silnom opálení dochádza k porušeniu lipidov dreva, ktoré v čistej forme vonia ako kokos. Taníny sa menia z drsných ellagotanínov na jemné zložky ako sú eugenol (vôňa po klinčekoch), ale aj iné, ktoré sa vo vyšších koncentráciách menia na arómy po konskom pote, či údenine.
Dĺžka zrenia môže byť rôzna v závislosti od kvality sudov a vín, záleží to od skúsenosti a majstrovstva vinára, aby získal čo najlepší produkt. Umenie vinára spočíva v nájdení rovnováhy medzi vínom a sudom, aby víno zo suda natiahlo akurátne množstvo potrebných látok, aby drevo neprekrylo odrodový charakter a arómy a aby z neho „nedrevenel“ jazyk. Ak by tento čas bol príliš dlhý, vône a chute dreva by prekryli odrodovú chuť vína. Čas zrenia v sude môže byť od 6 mesiacov až po 3 roky. Na zrenie vína sa vyskúšalo viacero druhov dreva, ale práve dub v spojení s vínom vytvára tú najlepšiu kvalitu. Najčastejšie sa používa dub biely, letný, zimný alebo francúzsky. Všetky majú vlastnosti podľa podnebia, kde rastú. Napríklad francúzske duby dodávajú jemnosť a vanilkovú arómu, kým duby zo strednej Európy a Nemecka vytvárajú drsnejšiu chuť.
Dubové sudy sa zvnútra vypaľujú. V závislosti od intenzity plameňa vznikajú sudy s ľahkým, stredným a silným vypálením. Spôsob vypálenia a pôvod dreva určujú spektrum aromatických a chuťových látok, ktoré sud odovzdá do vína. V prípade barikových vín hovoríme, že majú vanilkovú, dymovú, či mandľovú arómu Ak sa barik vypaľuje krátko, 15 minút, výsledné víno je drsnejšie a drevité. Dlhším vypaľovaním získame jemnejšie víno so sladkastou vanilkovou až likérovou príchuťou. Niekedy možno cítiť dymovú arómu alebo praženú kávu. Dlhším vypaľovaním získavajú karamelovú alebo kávovú arómu.
Barikový sud nezlepšuje víno, to znamená, že do týchto sudov patria len tie najlepšie vína, ktorých charakter sud ešte viac zvýrazní. Samozrejme je obmedzená doba použitia sudov na barikové vína, vína sa môžu dvakrát otočiť v sudoch, aby sme ich mohli nazvať barikovými. Samozrejme tieto sudy sa hneď nevyhadzujú, ale môžu v nich zrieť vína ako v bežných sudoch, prípadne ich vhodne kupážovať s inými barikovými sudmi. Cenová náročnosť barikových sudov sa samozrejme musí premietnuť do ceny vína, a aj samotné ošetrovanie sudoch, aby sa neznehodnotili vyžaduje veľkú pozornosť.
V našom vinárstve používame väčšinou francúzske sudy od firmy Vicard a bariky vyrobené v Maďarsku.
V predaji čisto barikové víno nemáme. Máme vína, ktoré kombinujemem, t.j. dávame určité pomery medzi vínom zrejúcim v barikových sudov, klasických sudoch a v nereze. Medzi tieto vína patria vína z kolekcie Grand.
